Pred 70 rokmi sa narodil S. Larsson,autor úspešnej trilógie Millennium

Skelleftea/Bratislava 15. augusta (TASR) - Svoju dnes už slávnu a sfilmovanú trilógiu Millennium zloženú z románov Muži, ktorí nenávidia ženy, Dievča, ktoré sa hralo s ohňom a Vzdušný zámok, ktorý vybuchol, písal do zásuvky. Známy bol skôr ako novinár, zástanca ľudských práv a aktívny bojovník proti pravicovému extrémizmu. Fenomenálneho úspechu svojich kníh sa ale nedožil.

Vo štvrtok 15. augusta uplynie od narodenia švédskeho spisovateľa a novinára Stiega Larssona 70 rokov.

Stieg Larsson, celým menom Karl Stig-Erland Larsson, sa narodil 15. augusta 1954 vo švédskom meste Skelleftea. Do deviatich rokov sa o neho starali starí rodičia z matkinej strany, s ktorými žil na vidieku v severnej časti Švédska. Po smrti starého otca sa vrátil k rodičom do meste Umea.

Po skončení strednej školy v roku 1972 chcel študovať žurnalistiku na univerzite v Štokholme, ale neprijali ho. O dva roky neskôr nastúpil na vojenskú službu, po skončení ktorej sa aktívne zapojil do ľavicového hnutia vo Švédsku a venoval sa aj písaniu sci-fi poviedok.

Stal sa členom Komunistickej robotníckej ligy (Kommunistiska Arbetarförbundet), pôsobil ako redaktor a fotograf v trockistickom periodiku Fjärde Internationalen, časopise švédskej sekcie Štvrtej internacionály a pravidelne prispieval do týždenníka Internationalen.

V roku 1977 využil svoje skúsenosti z vojenskej služby v Eritrei, kde krátko učil obsluhovať mínomety partizánov z Eritrejského ľudového oslobodzovacieho frontu. Pre chorobu obličiek sa však musel vrátiť do Švédska. Zamestnal sa vo švédskej tlačovej agentúre Tidningarnas Telegrambyra, kde do roku 1999 pôsobil ako grafický dizajnér a neskôr aj ako redaktor.

Jeho záujem o odkrývanie činnosti pravicových extrémistov sa zintenzívnil v roku 1995, keď vo Švédsku zabili neonacisti osem ľudí. Stál pri vzniku organizácie Expo a rovnomenného časopisu, ktorého sa stal šéfredaktorom. Organizácia dodnes bojuje proti nárastu pravicového extrémizmu, zhromažďuje informácie o rasistických skupinách a uchováva archív krajne pravicových materiálov.

Vo švédskej spoločnosti vnímali Larssona až do jeho smrti 9. novembra 2004 ako novinára a jednu z hlavným postáv boja proti neonacizmu vo Švédsku. Nikto netušil, že okrem odhaľovania nezákonnej činnosti pravicových extrémistov, písal do zásuvky aj romány, ktoré výrazne presiahli detektívny žáner. Po svoje smrti však zanechal dokončené rukopisy troch románov - trilógie Millennium, ktoré vyšli aj v slovenskom preklade.

Prvá časť Muži, ktorí nenávidia ženy (Män som hatar kvinnor) o investigatívnom novinárovi Mikaelovi Blomkvistovi a jeho svojráznej spolupracovníčke hackerke Lisbeth Salanderovej vyšla v roku 2005. Román sa stal vo Švédsku najlepšou detektívnou knihou. Rovnaký úspech zaznamenala aj druhá časť trilógie Dievča, ktoré sa hralo s ohňom (Flickan som lekte med elden), ktorá vyšla v roku 2006. O rok neskôr sa objavilo tretie a nemenej úspešné pokračovanie Vzdušný zámok, ktorý vybuchol (Luftslottet som sprängdes).

V roku 2009 sfilmoval dánsky režisér Niels Arden Oplev prvú časť trilógie. Novinára stvárnil švédsky herec Michael Nyqvist a jeho spolupracovníčku švédska herečka Noomi Rapace. Švédsky filmár Daniel Alfredson v tom istom roku nakrútil s rovnakým herecký obsadením aj druhú a tretiu časť trilógie. Larssonov prvý román Muži, ktorí nenávidia ženy previedol do rovnomennej filmovej podoby v roku 2011 aj americký režisér David Fincher, pričom hlavné postavy stvárnili Daniel Craig a Rooney Mara.

Larsson však zanechal vo svojom počítači aj nedokončené štvrté pokračovanie. O jeho dokončenie sa pokúsil švédsky autor David Lagercrantz, ktorý desať rokov od vydania prvého Larssonovho románu vydal román Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti. Lagercrantz sa postaral v roku 2017 aj o piate pokračovanie Larssonovho Millennia, keď vydal román Muž, ktorý hľadal svoj tieň.

Poslednú knihu o investigatívnych pátraniach Blomkvista a Salanderovej s názvom Dievča, ktoré musí zomrieť uverejnil Lagercrantz v roku 2019.